XV. paralympijské hry Rio 2016 sa uskutočnili v termíne 7. - 18.9.2016

Rio De Janeiro leží na pobreží Brazílie s Atlantickým oceánom, neďaleko obratníka Kozorožca. Mesto má rozlohu 1260 km² a žije v ňom asi 11,9 milióna obyvateľov. Hosťujúce mesto bolo vybrané 2. októbra 2009 v dánskom hlavnom meste Kodaň. Rio dostalo prednosť pred Madridom v Španielsku a Tokiom v Japonsku. Tieto hry budú prvé olympijské a paralympijské hry v Južnej Amerike a len druhé v Latinskej Amerike (prvé boli v roku 1968 v Mexiko City.

Slovensko a klub Proficio reprezentovali dvaja naši športovci a so stále rastúcou konkurenciou sveta, si počítali veľmi dobre.....blahoželáme.

Marián Kuřeja 3 miesto:

Bývalý dorastenecký majster Slovenska v hode oštepom Marián Kuřeja je rodený optimista. V duchu si neustále opakoval, že to bude dobré, no mokré kuželky sú pre pretekárov so zdravotným znevýhodnením klzké ako studená žaba. Tobôž pre kvadruplegikov, ktorí ich nedokážu pevne uchopiť v dlani. Zdanlivo to vyzerá jednoducho. Chytíte kuželku za hlavičku a odhodíte čo najďalej. Lenže prikovaný na vozík, keď rozhodcovia striehnu na každý pohyb panvy, a navyše s dengľavými prstami...

Pred pätnástimi rokmi v mladíckom rozlete a možno aj nerozvážnosti skákal do vody tak nešťastne, že si zlomil chrbticu. „Veril som, že sa to dá do poriadku. Ku všetkému som pristupoval s optimizmom. Keď som pochopil, že mám po atletickej kariére a že ma čaká život s limitmi, bolo to ťažké,“ pripustil. Bezmála dvojmetrový chlap dával v Kováčovej dokopy telo aj dušu.   Skúšal stolný tenis, no ťahalo ho to späť k atletike. Postupne si našiel svoj stratený svet aj priateľku Janu Sučíkovú. „Je úžasný,“ vyhŕkla na jeho adresu. „Má v sebe toľko optimizmu, energie a vôle, že sa od neho sama učím.“

Bola pri ňom aj počas súťaže v Riu. Vo chvíľach, keď v ňom vibrovala úzkosť, srdnatosť aj emócie šťastia. Paralympionici súťažia v hode kuželkou na dvakrát po tri pokusy. Kuřejovi najskôr nedovolili rozhodcovia hádzať jeho kuželkou a potom pri priväzovaní v odhadzovacom sektore riešili jeho podložku. „Nestihol som v limite ani jeden rozhadzovací hod. Trochu ma to rozhodilo. Povedal som si, že v ďalších troch hodoch zabojujem. Štvrtý ešte celkom nevyšiel, ale piaty už áno. Až mi slzy vyhŕkli, keď ho odmerali. Šiesty hod bol následne najlepší a najdlhší. Škoda, že som o cca 10 cm netrafil výseč. Isto by z toho bolo aj striebro,“ usmieval sa po súťaži. Objatie s Janou Súčikovou dávalo tušiť, koľko silných emócií sa zmestí do ich tajomstiev hľadania šťastia. „Stálo ma to dosť síl, prekonávania sa, ale stojí to za to,“ žmurka do svetla televíznej kamery. „Som citlivejší ako sa zdá,“ prezradil a v tej chvíli by ste ho mohli natierať na chlieb. Chlap ako hora s nevládnymi nohami a zviazanými rukami, si so šťastnými očami užíval svoje bronzové pralympijské pohladenie. „O štyri roky to bude ešte lepšie,“ zahlásil akoby mimochodom dobrú správu. Pre seba aj pre všetkých, ktorých svojim príbehom inšpiruje. „Nikdy sa nevzdávajte. Stojí za to bojovať...“ Marián Kuřeja to potvrdil v závere paralympijského finále. Z piatej pozície sa posunul na tretiu a podvečer už stískal svoju prvú paralympijskú medailu v živote.

 Adrián Matušík 6 miesto:

Bolo to v disciplíne vrh guľou, ktorú napokon pre Rio v jeho skupine postihnutia nezaradili do programu hier. Smola. Zostal mu iba hod diskom. V čase medzi MS v Dohe a PH v Riu ešte zápasil aj so zdravotnými problémami.

V piatok podvečer na Olympijskom štadióne, pomenovanom po bývalom predsedovi FIFA Joao Havelangeovi, nastúpil teda na svoju jedinú disciplínu. Pred štyrmi rokmi v Londýne štartoval v dvoch. Napokon z toho bolo šieste miesto. Pri vstupe do mix zóny, pochopiteľne, nadšením dvakrát nežiaril. Ale podelil sa o prvé dojmy. „Škoda, mal som ešte na tých dvoch predo mnou. Na tréningu mi to lietalo aj o päť metrov ďalej. Na viac by to dnes nebolo. Asi je to v hlave “, rozhovoril sa bratislavský rodák, žijúci v Nových Zámkoch, hoci mu príliš do reči nebolo. Rovnaký názor mal aj jeho tréner Ján Bőtcher, ktorý ešte pripomenul „Aďovo“ zlepšenie o štyri metre v porovnaní s nedávnymi ME v talianskom Grossete.

Výsledok síce nie je medailový, ale netreba zabúdať na stále rastúcu konkurenciu. Šiesti pretekári sú vraj schopní hodiť okolo 60 m. Ale vyhoreli dvaja favoriti – Chorvát Katanušič a Američan Campbell. Náš reprezentant sa posťažoval akurát na drsný kruh, z ktorého títo veľkí chlapi hádžu svoj „riad“ na zelenú plochu štadióna. Ten jemu, ktorý má na rozdiel od súperov postihnuté aj koleno, dosť prekážal. „Bol ako šmirgel“, upresnil. Ale výhovorky nehľadal. Priznal, že to bude zrejme v psychike. „Asi sa sústredím na guľu, proste zameriam sa len na jednu disciplínu“.

Pripustil, že spomínanej psychike mu rozhodne nepridalo dlhé čakanie na ostrý štart. Do Ria dorazil z našich medzi prvými, ale súťažil až v takmer úplnom závere. „Na začiatku boli tréningy lepšie a potom človek len čaká a stresuje sa. V podstate sme čakali 15 dní na súťaž“, dodal slovenský atlét, ktorý mal tu pod Corcovadom vyššie ambície.